Sprievodca - 9. kapitola
„Si chudák, Malik, dúfam, že skapeš,“ zasyčal z posledných síl Harry a zavrel oči, očakávajúc príchod ďalšej rany. Po tvári mu stekali slzy zmiešané s krvou. Už takmer strácal vedomie, keď sa mu zazdalo, že počuje výkrik.
„Okamžite ho pusti!“ ozval sa neďaleko ten známy hlas, v ktorom bolo počuť zdesenie a strach, a on si pomyslel, že už musí mať vážne halucinácie. No keď sa namáhavo pozrel tým smerom, jeho pohľad sa naozaj stretol s vydesenými modrými očami. Na malý moment mu preletelo hlavou, že ten muž musí byť jeho anjel strážny, keď ho zachraňuje na každom kroku a aj teraz sa tu objavil v hodine dvanástej a vyslobodil ho z pazúrov samotného diabla. Aj by sa bol naňho usmial, ale nevládal. Snedý chlapec ho totiž stále držal pod krkom, hoci jeho stisk zoslabol.
„Kurva!“ zahrešil naštvane Zayn a Harryho od seba prudko odsotil. Kučeravec stratil rovnováhu a padol na zem. To sa už pri ňom skláňal modrooký brunet a pomáhal kašľajúcemu Harrymu na nohy. Opatrne ho posadil na najbližšiu lavičku a rozbehol sa za Zaynom.
„Ty idiot, máš rozum? Chceš ho zabiť?“ oboril sa na neho, odolávajúc nutkaniu mu jednu vraziť. Keby neboli v parku a po okolí sa nepotulovali ľudia, asi sa neovládne.
„A čo? Aj tak by nikomu nechýbal, buzerant,“ odfrkol si Zayn a Louis sa tentoraz držal len silou vôle.
„Pozor na slová,“ zasyčal nahnevaný sprievodca.
„Ty mi nemáš čo prikazovať... Á, zabudol som... pán Veľký Tomlinson si chráni svojho miláčika... A ako pravý princ z rozprávky mu prišiel na pomoc v pravej chvíli,“ vrčal Zayn a prepaľoval mladého muža oproti sebe nenávistným pohľadom. „Ale to by si si mal dávať na svojho milenca väčší pozor, pán sprievodca,“ nenávistne sa uškrnul.
„A my sme si kedy potykali?“ naježil sa Louis.
„Keď si sa tu na mňa vrhol, lebo som držal pod krkom tvojho milenca,“ odvetil s bohorovným pokojom Zayn.
„Nie je môj milenec. Nič s ním nemám,“ bránil sa Louis, v priebehu niekoľkých dní už druhý raz.
„O tom dosť pochybujem, lebo tá vaša ranná hádka núti človeka myslieť si niečo iné,“ uškrnul sa Zayn, no keď videl Louisov nechápavý pohľad, pokračoval. „Zaspal som len niekedy nad ránom. Takže ja vôbec nie som unavený, milý Harry,“ posmešne napodobňoval tú povestnú vetu. Harry, sediaci na lavičke sa len trhol pri zvuku svojho mena, no inak vyzeral, že vôbec nevníma, čo sa okolo neho deje.
„Ty si to počul?“ šokovane vytreštil oči Louis a už vôbec nerieši, či Malikovi tyká alebo vyká.
„Áno, a nebol som sám. Musela to počuť minimálne polovica penziónu,“ posmešne si odfrkol. „Ale ako sa tak na teba dívam, Styles sa ešte zrejme neprišiel vyžalovať pánu sprievodcovi,“ uškrnul sa pri pohľade na vyjaveného Louisa. „To sa teda divím pri vašich nadštandardných vzťahoch.“
Louis zalapal po dychu. Harry o tom vedel a nič mu nepovedal? A on sa tu teraz hrá na záchrancu jeho údajného milenca. Takto môže tvrdiť čo len chce, všetko svedčí proti nemu. „No do riti,“ zamrmlal si pre seba, no Zayn to nanešťastie počul.
„Si v peknom probléme, Tomlinson,“ diabolsky sa zasmial a veselo si popiskujúc nechal šokovaného sprievodcu v spoločnosti šimpanzov a Harryho Stylesa.
„To si mi chcel kedy povedať?“ zavrčal Louis nahnevane keď sa trošku spamätal z toho šoku, čo mu pred chvíľou spôsobil Zayn.
„Č-čo ako?“ nechápal Harry a zmätene sa okolo seba obzeral, či tá otázka nepatrila náhodou niekomu inému. Ale široko-ďaleko nebol okrem šimpanzov nikto a z toho usúdil, že tá otázka patrila jemu. „Nerozumiem...“
„To, že Zayn a neviem koľko ďalších ľudí počulo ráno našu hádku a teraz si všetci myslia, že sme milenci,“ pretočil oči a sadol si k Harrymu na lavičku. Keby sa to obvinenie aspoň zakladalo na pravde, frustrovane si pomyslel.
Harry medzičasom nabral trochu zdravšiu farbu, ale stále si šúchal boľavý krk. Louisovi pri tom pohľade zovrelo srdce a uvedomil si, že Zayn ho musel držať dosť pevne a ktovie ako mu ublížil, a mal nehoráznu chuť zovrieť ho v náručí a bozkami mu obdarovať boľavý krk a pomaly postupovať čoraz vyššie... Zakrútil hlavou v snahe odohnať predstavy na sexy Harryho. Teraz naozaj nebol čas rozptyľovať sa podobnými myšlienkami.
„O-odkiaľ to vieš? On ti to povedal?“ vytreštil kučeravec svoje zelené kukadlá.
„Harry,“ vzdychol si Louis nešťastne a prehrabol si rukami vlasy. „Ty si fakt vážne mimo. Práve ma tu obvinil, že si môj milenec a na moju obhajobu, že nič spolu nemáme, vytiahol vetu, ktorá vytrhnutá z kontextu znie dosť podozrivo...“
„J-ja... prepáč... Do mňa rýpal ráno v autobuse. A ja... Myslel som si, že... že bude stačiť, keď sa budem držať od teba ďalej,“ mrmlal Harry a hľadel do zeme. Bolo mu nanič z toho, že kvôli nemu má Louis problémy na každom kroku. Najprv si ho musí nasťahovať do izby a vďaka nemu nemá žiadne súkromie, navyše musí znášať jeho nálady, potom sa poháda s učiteľkou, znepriatelí si Zayna... A ako by to nestačilo, teraz si všetci myslia, že oni dvaja spolu niečo majú... A pritom okrem jednej izby nemajú spoločné nič...
„Je mi to ľúto, posral som to. Ešte dnes večer sa zbalím a odídem,“ šepol a vstal, rozhodnutý ísť preč a nepridávať Louisovi ďalšie problémy.
„Harry, neblbni!“ Silná ruka stiahla kučeravca späť na lavičku a mladý sprievodca si ho pritiahol do objatia. „Nech si myslí kto chce čo chce, ostaneš so mnou. Nemáš kde inde spať a k tým homofóbom ťa nepustí. A navyše, mne je s tebou dobre, vôbec mi neprekážaš,“ šepkal mu do ucha a upokojujúco ho hladil po chrbte a cítil, ako sa pod jeho dotykmi Harry pomaly uvoľňuje. Och, Bože, môcť ho takto objímať každý deň... Louis, čo sa to s tebou deje? Spamätaj sa!
„Budeš mať kvôli mne problémy...“ mumlal Harry a užíval si Louisovo teplo. V takejto polohe by vydržal veľmi dlho. Zvláštne, pomyslel si, už mi jeho objatie nie je ani trošku nepríjemné...Vedel by som si naň zvyknúť. Ale Louis predsa nie je gay...
„Už ich mám kvôli tebe toľko, že niečo navyše ma nezabije,“ snažil sa Louis odľahčiť situáciu, ale keď videl, ako vydesene sa Harry tvári, mal chuť sa prefackať. „Hej, kamoš, to bol len vtip, jasné? Tak už sa netvár ako kôpka nešťastia a rob mi, prosím ťa, spoločnosť. Ešte nás čakajú tie záhrady. A to ti poviem, so mnou uvidíš aj to, čo obyčajný smrteľník nie,“ žmurkol so šibalským úsmevom.
„Fakt môžem? Nebudem ti prekážať? Priťahujem len problémy.“
Louis si len vzdychol a pomyslel si, že s tých chlapcom bude ešte kríž. Vstal, chytil Harryho za ruku a široko sa naňho usmial. „Nebudeš. A teraz už poď.“
***
Od toho incidentu sa už žiadna nepríjemnosť neprihodila a deň ubiehal relatívne pokojne. Louis sprevádzal skupinu po kráľovských botanických záhradách a zanietene oboznamoval svojich klientov s jej históriou a poukazoval na zákutia, ktoré rozhodne stoja za to vidieť. Bol vo svojom živle. Nič nenasvedčovalo tomu, že v jeho vnútri to ešte stále vrelo a že by najradšej toho arogantného idiota s havraními vlasmi poslal do horúcich pekiel. Louis bol prosto profesionál a emócie museli ísť počas prehliadok bokom. Ani to mu však nezabránilo v tom, aby celý čas strážil Harryho ako oko v hlave. Louis si uvedomoval, že ak by Harryho pustil z očí, Zayn by využil situáciu a okamžite sa naňho vrhol. Síce mu nebolo celkom jasné, prečo ho až tak nenávidí, ale cítil, že ho Zayn i naďalej prepaľuje nenávistnými pohľadmi. Preto bol odhodlaný dať na Harryho pozor i za cenu problémov, ktoré z toho bude mať. Za tie tri dni, čo sú tu, si ich aj tak už vyrobil dosť na to, aby ho Conelllová mala dôvod vyhodiť.
Sám nerozumel tomu, ako rýchlo sa mu tento kučeravý chlapec dostal pod kožu. To sa mu ešte nikdy doteraz nestalo. Pri všetkých jeho predchádzajúcich známostiach či úletoch – ako tomu rád hovorieval – išlo obojstranne o čisto fyzickú príťažlivosť. Nikdy v tom nebolo nič viac. Ale pri Harrym bolo všetko iné. Stačil jediný smutný pohľad a bol stratený. Darmo si nahováral, že sa nesmie zamilovať, že si ho nesmie pripustiť k telu. Vedel, že už je neskoro. Jediné, čo musí teraz urobiť je odolať. Nepodľahnúť tým zeleným očiam. Je to predsa jeho klient. A navyše ešte dieťa. Rozhodne mu nechce ublížiť. Už i tak zažil Harry vo svojom živote viac bolesti ako všetci jeho spolužiaci dokopy.
***
„Louis, ja už nevládzem, som unavený a bolia ma nohy,“ kňučal Harry cestou k autobusu a ledva prepletal nohami.
„Vydrž, kamoš, o chvíľu si sadneš. Ale teraz trochu pridaj do kroku, lebo inak budeme pri autobuse poslední. Alebo ťa mám odniesť na rukách?“ provokatívne sa uškrnul Louis na protestujúceho chlapca.
„Č-čo? Nie!“ zdesil sa Harry, spomenúc si na vetu zo včerajšieho večerného rozhovoru a okamžite celý očervenel. „Zvládnem to aj sám,“ zamumlal a s pohľadom zabodnutým do zeme bez slova nasledoval Louisa na parkovisko.
Keď o dvadsať minút všetci sedeli v autobuse pripravení vyraziť naspäť do penziónu, Harry už ledva držal otvorené oči. Tak neskutočne sa mu chcelo spať... Vedel, že sa pri Louisovi nemusí obávať Zaynovho nečakaného útoku (áno, všimol si, že od toho incidentu ho mladý sprievodca neustále sledoval a dával naňho pozor a on si tú jeho starostlivosť na počudovanie užíval), a tak nechal únave voľný priebeh. Pohodlne sa usadil, zavrel oči a ponoril sa do ríše snov.
Z driemot ho vytrhlo zastavenie autobusu.
„Ešte kým vás tu mám takto všetkých pokope, mám pre vás jeden oznam,“ ozval sa Louisov zvučný hlas, keď sa študenti chceli začať trúsiť von. „Zajtrajší dobrovoľný výlet po stopách Harryho Pottera sa pre nedostatočný počet záujemcov neuskutoční. Takže máte podľa plánu individuálny program. Ak by bol nejaký problém, viete kde ma nájdete a v prípade, že by som nebol v penzióne, budem dostupný na sprievodcovskom mobile. To je z mojej strany všetko. Prajem vám príjemný zvyšok dňa, užite si voľno a vidíme sa v utorok ráno.“
Harry sa usmial. Zajtra bude mať Louisa iba pre seba. Žiadny výlet, žiadne boľavé nohy a pokiaľ neopustí izbu, žiadny Zayn. Čo viac si môže priať?
Ach, Harry, keby si len vedel...
Komentáre
Prehľad komentárov
Ten Zayn mě tak štve ale jen v povídce ale z tým koncem jsi mě pěkně vyděsila.
Re: Paráda.
(Mary, 11. 3. 2018 1:09)
Keď som začala písať Sprievodcu, Zayna som nemala rada, takže tu vyfasoval úlohu badboya. Chudák :-D no ale niekto ten zlý musel byť ;-)
Strach je u mňa na mieste, nikdy nevieš čo mi napadne :-D
Paráda.
(Karin, 22. 2. 2018 20:25)