Blog padlého anjela

Stál vpredu v autobuse a pohľadom kontroloval počet cestujúcich.

„Sme všetci?“ uistil sa ešte raz, a chcel pokynúť šoférovi na odchod, keď vtom jeho pohľad spočinul na kučeravom stvorení sediacom vpredu autobusu. Mladík jeho pohľad vycítil a žiarivo sa naňho usmial. Hľadeli uprene na seba a mal pocit, že sa z toho doteraz neznámeho pocitu zblázni.

„Louis?“ vytrhol ho zo zamyslenia Marcov hlas. „Môžeme ísť?“

„A-áno,“ donútil sa prerušiť očný kontakt s mladíkom a sadnúť si na svoje miesto. I dlho po tom, ako autobus naštartoval a pohol sa, patrili jeho myšlienky tajomnému chlapcovi s kučeravými vlasmi. Nedokázal sa zodvihnúť a predniesť príhovor k cestujúcim. Kučeravec zaujal celú jeho pozornosť a neskutočne ho priťahoval. Žilami mu prúdila zvláštne energia...

„Ahoj,“ ozval sa mu pri uchu chrapľavý hlas a on takmer skolaboval. Pomaly sa otočil a hľadel do tých najkrajších zelených očí aké kedy videl.

„Môžem ťa pobozkať?“ opýtal sa kučeravec drzo a ani nečakal na odpoveď, už si vedľa neho sadal a pritiahol si ho do vášnivého bozku.

Louis ani nedýchal, srdce mu bilo ako o závod a mal pocit, že mu o chvíľu vyskočí z hrude. Už dávno necítil na svojich perách také hebké a mäkké vankúšiky a tak veľmi mu chýbala takáto hra jazykov. Ledva sa vládal nadýchnuť, ale ten pocit stál za to.

„Som Harry,“ zamumlal mu kučeravec pomedzi bozky do úst a obkročmo si mu sadol na kolená.

„Och, Harry,“ vzdychol, keď sa ich erekcie začali o seba otierať.

Tresk!

Louis sa prudko posadil a zmätene sa obzeral, čo mohlo vydať taký hlasný zvuk. Vari autobus havaroval? Vzápätí si uvedomil, že je vo svojej posteli a celé to bol iba sen.

Tresk!

Ďalšia ohlušujúca rana mu takmer spôsobila infarkt. Keď silný blesk preťal tmavú nočnú oblohu a na okno začali dopadať ťažké dažďové kvapky, bolo mu všetko jasné. Vonku zúri búrka, pred ktorou varovali meteorológovia pred niekoľkými hodinami.

Jediné šťastie, že na dnes nemáme žiadny výlet, pomyslel si a opäť sa zahrabal do perín, rozhodnutý to bláznivé vyčíňanie prírody prespať. O malú chvíľu preťala vzduch ďalšia dunivá rana hromu. Niečo si nespokojne zamrmlal, a už-už upadal do ríše snov, keď začul trhané vzlyky z vedľajšej postele.

Keď ani po chvíli vzlyky neustávali, neochotne vstal a pristúpil k Harryho posteli. V slabom svetle pouličnej lampy dopadajúceho na chlapcovu posteľ videl, či skôr tušil, že Harry je celý ukrytý pod perinou a trasie sa. Asi sa bojí búrok...

„Harry?“ opatrne z neho stiahol perinu a sadol si na kraj postele. Okamžite ho bodlo pri srdci pri pohľade na trasúce sa telíčko schúlené do klbka.

„Harry,“ upokojujúco sa mu prihováral ďalej, hoci mal pocit, že ho chlapec vôbec nevníma. Pravou rukou mu kreslil po chrbte jemné kruhy a tou ľavou ho hladil po vlasoch.

„Šššš, nemusíš sa báť, som pri tebe, zlato,“ šepkal a schúlené telo sa začalo pomaly uvoľňovať.

„Už je lepšie?“ opýtal sa po chvíli, keď mal pocit, že je Harry už pokojný.

„Uhm. Ďakujem,“ zamrmlal zahanbený kučeravec.

„To nič, netráp sa. Už je dobre... Poď sem,“ postrapatil ho brunet po vlasoch a keď sa Harry posadil, vtiahol si ho do objatia. Hoci za oknami penziónu i naďalej zúrila búrka, Harry už bol pokojný. Teplo Louisovho tela mu dodávalo istotu a opäť naňho sadala únava. Aj Louis si všimol, že Harrymu sa zatvárajú oči a už odfukuje v jeho náručí, tak ho pomaly položil do postele a chystal sa odísť.

„Ostaň pri mne,“ zamrmlal Harry z polospánku, tesne pred tým, než definitívne upadol do ríše snov.

***

Prebudili ho jemné lúče slnka nakúkajúce cez balkónové okno. Po búrke a daždi nebolo ani stopy. Nočné besnenie pripomínala len typická pobúrková aróma vzduchu.

Ešte než otvoril oči, uvedomil si, že nie je v posteli sám. Hoci penziónové postele neboli stavané pre dvoch, spalo sa mu celkom pohodlne. No bodaj by nie, keď celú noc zvieral v náručí Harryho mladé, sexi telo.

Otvoril oči a usmial sa. Harry ešte spokojne spal, ruku prehodenú cez jeho pravý bok. Nevedel sa naňho vynadívať, taký bol rozkošný keď spal. Ako anjelik. Spánkom zlepené kučery mu rámovali tvár a na mierne pootvorených perách mu sedel jemný úsmev. Bolo ešte skoro na to, aby chlapca zobudil, tak sa ho rozhodol pozorovať a kochať sa tou nádherou.

Pohladil ho po líci. Harry sa zo spánku usmial. Louisa to povzbudilo a odrazu si uvedomil, že sa jeho ruka samovoľne dotýka Harryho tela. Prekvapilo ho to, keďže a celý čas snažil držať spiatky a vyhýbal sa akejkoľvek príležitosti na možné pokušenie. Vedel, že by ani toto nemal robiť, lebo ho to zbytočne pokúša, ale pokiaľ Harry spí... Nič sa predsa nemôže stať, však?

Keď jeho ruky mimovoľne skĺzli na Harryho zadok, chlapec sa jemne pomrvil.

„Mmmmm, pokračuj, je to príjemné,“ mrmlal Harry zo sna a Louisom myklo. Musel sa však uškrnúť. Keď má jeho dotyk na Harryho takýto účinok v spánku, aké by to bolo v bdelom stave? Pri tej predstave ho zachvátili zimomriavky a cítil, ako začína byť vzrušený. Nie, nie, nie! Tomlinson, rýchlo vstaň a padaj z tej postele pod studenú sprchu! Vedel, že ak teraz urýchlene neodíde, stane sa niečo, čo si bude neskôr vyčítať. Už bol príliš opantaný tým nevinným zelenookým stvorením. No napriek tomu sa nedokázal primäť k tomu aby naozaj vstal. Jeho túžba po Harrym bola silnejšia.

Harry ospalo otvoril oči a zmätene hľadel do tváre mladého sprievodcu.

„Dobré ránko,“ usmieval sa Louis a vtisol prekvapenému Harrymu do vlasov nežný bozk.

„D-dobré. Č-čo..? Ako..? Ako to, že... že si v mojej posteli?“ vydesene koktal kučeravec a cítil, ako sa červená. Najradšej by z tej postele ušiel. No na druhej strane, sprievodcova blízkosť mu bola príjemná a najradšej by takto zotrval navždy. Nerozumel svojim pocitom, v posledných dňoch si často pripadal ako schizofrenik. V jednej chvíli má odvahy a sebadôvery na rozdávanie, aby sa vzápätí hanbil ako malý, neskúsený školáčik.

„V noci bola búrka. Bál si sa.“ 

„Aha,“ hlesol zahanbene Harry, keď si uvedomil, že to, čo doteraz považoval za krásny sen, bola vlastne trápna skutočnosť. Naozaj Louisa prosil aby pri ňom ostal. Aké detinské... Hanbil sa ako pes a keby ho Louis jednou rukou nedržal, zrejme by z tej postele vážne ušiel.

„Netráp sa tým, dobre? Nie je nič zahanbujúce na tom, že sa bojíš búrky,“ pohladil Louis Harryho po tvári. Kučeravec pod tým dotykom slastne zavrel oči a snažil sa zhlboka dýchať. A je to tu...V jednej posteli s Louisom a tak blízko... Začínal sa v ňom prebúdzať ten odvážnejší Harry. Bolo to príliš krásne a sakra lákavé. Bojoval s nutkaním sa na bruneta vrhnúť, no stále mu v tom bránila jeho neistota a hanblivosť.

Odrazu si uvedomil, kde má Louis položenú ruku a prudko otvoril oči. Omámene hľadel do modrých studničiek v ktorých sa strácal a cítil, ako sa jeho kamarát prebúdza k životu. Keď mu pohľad skĺzol o niečo nižšie, na brunetove pery, iba naprázdno preglgol. Tak veľmi ich chcel bozkávať, dotknúť sa ich svojim jazykom, poláskať ich. Tie mäkké vankúšiky boli stvorené iba pre neho. Bojoval sám so sebou. Jedna jeho časť velila na útek z postele, a druhá ho pobádala sa k Louisovi priblížiť o niečo viac a splniť si svoje odvážne túžby. Túžby po jeho ústach, po jeho tele. Keď si Louis oblizol suché pery, Harry v duchu zavyl ako zranené zviera. Už to nevydržal. Jeho túžba po brunetovi bola silnejšia.

Bez rozmýšľania sa vymrštil do sedu a obkročmo si sadol na muža svojich snov a okamžite sa vrhol na jeho pery. Vôbec mu nevadilo, že ani jeden z nich nemá umyté zuby, alebo že sa práve zobudil a nerozmýšľa ešte celkom triezvo. Toto chcel vždy zažiť. Pusu a túlenie sa ihneď po prebudení.

„Harry, čo to robíš?“ hlesol Louis, no jeho protesty boli rýchlo umlčané ďalšími, naliehavejšími a oveľa vášnivejšími bozkami. Niežeby si to neužíval, práve naopak, no bál sa, že keď pominie Harryho horúca hlava a on vytriezvie, bude sa na to pozerať z iného uhla pohľadu ako teraz. Nechcel mu ublížiť, snažil sa zachovať si zdravý rozum a chlapca od seba odstrčiť, ale Harryho neodbytný jazyk v jeho ústach spôsoboval, že každým ďalším bozkom jeho ovládanie slablo. Telom sa mu rozlieval adrenalín, mozog sa zahmlieval túžbou.

„Nie,“ šepol, keď sa od neho nachvíľu Harry odlepil, no vzápätí bol opäť umlčaný a chlapcove ruky začali dráždiť jeho bradavky.

To už bolo naňho priveľa. Harry ho zlomil. Ako ohňostroj v ňom vybuchli všetky potlačované emócie a opäť sa v ňom prebudila šelma. Ak bude Harry ticho, Conellová ani nikto iný sa nič nedozvie, prebehlo mu hlavou a bolo rozhodnuté. Už nebolo cesty späť.

V mihu sekundy sa Harry ocitol pod Louisom. Vypískol a zalapal po dychu, keď mu brunet zašiel rukami pod tričko a jemne ho začal hladiť po rozpálenej pokožke. Už len z tých dotykov tvrdol.

„Lou,“ vzdychol, keď sa ich erekcie o seba obtreli. Pre bruneta bol tento božský zvuk definitívnym spúšťačom a krokom do záhuby. Za toto sa uškvarím v pekle, pomyslel si tesne pred tým ako sa prisal na chlapcove pery a svojim, už dosť bolestivým rozkrokom sa opäť obtrel o ten Harryho.. Okamžite si vyžiadal vstup do jeho úst a vojna jazykov sa opäť mohla začať. Harry mu zavzdychal do úst, a automaticky prirazil proti Louisovi. Brunet takmer videl pred sebou hviezdičky. Toto bolo ako splnený sen. Ešte tak môcť si doňho zasunúť, tak oželie aj vyhadzov z cestovky. Pozrel sa Harrymu do očí a myslel si, že sa v tej zeleni utopí.

„Och, Harry,“ zavzdychal mu do úst. Presne ako v tom sne...

Ich erekcie sa o seba otierali a izbu zapĺňali čoraz hlasnejšie vzdychy oboch zúčastnených.

Harry už ten tlak nedokázal dlhšie znášať. Potreboval viac.

„Prosím,“ krútil sa pod brunetom tak, aby získal čo najviac trenia a uľavil bolestivému napätiu v rozkroku.

„O čo prosíš, baby?“ šteklil ho v uchu Louisov zmyselný, túžbou zastretý hlas, pri ktorom jeho telo zachvátili zimomriavky.

„Po-potrebujem uvoľniť. Bolí to,“ zaskučal so slzami v očiach.

„A zaslúžiš si? Bol si dobrý chlapec?“ Brunet sa musel z posledných síl krotiť, aby z neho hneď nestrhal ten prebytočný kus oblečenia, ktorý zakrýval to, po čom neskutočne túžil.

Harry, ktorého tieto slová privádzali do šialenstva, sa nezmohol na nič iné, len omámene zbesilo prikyvovať – v tejto chvíli by odsúhlasil všetko, len nech ho Louis tej bolesti zbaví – a zvedavo čakal čo sa bude diať.

Louis prstami cez látku pyžama jemne obkrúžil Harryho pýchu, na čo sa mu dostalo tiahleho zastonania. Pre jeho uši to bola rajská hudba. Mučivo pomaly stiahol chlapcovi pyžamové nohavice a odhalil tak to, čo malo jeho očiam ešte dlho ostať skryté.

Keď sa Harry ocitol pred brunetom tak ako ho Pán Boh stvoril, prebral sa z omámenia a spanikáril. Nevedel, či je na niečo takéto pripravený. Tak veľmi to chcel, a hoci si to nespočetne veľa krát predstavoval, keď prišlo na lámanie chleba, neskutočne sa bál.

„Si krásny,“ zašepkal Louis, čím ho vytrhol zo zamyslenia, a pohladil Harryho penis po celej dĺžke.

Harry zalapal po dychu. „Louuuuu,“ zlomene vydýchol a keď sa jeho pýcha ocitla v zajatí Louisových úst, zaryl nechty do plachty. Valcovali ho rôznorodé pocity. Vášeň, nedočkavosť, hanblivosť, strach. Vedel, že toto celý ich doterajší vzájomný vzťah nenávratne zmení, a nič už nebude ako predtým. Určite to tak chce? A aj keby bola jeho odpoveď záporná, cúvnuť už nemohol. Už sedel v rozbehnutom vlaku a jednoznačne z neho vystúpiť nechcel. Hoci mu podvedomie našepkávalo niečo iné...

Brunet nestrácal ani sekundu. Jazykom jemne obkrúžil Harryho špičku, čím si vyslúžil od chlapca ďalší hlasný ston. V duchu sa usmial a oblizol celú jeho dĺžku. Venoval sa Harryho pýche a všetko ostatné vytesnil z hlavy, Teraz tu bol iba on a kučeravec. Harryho ústa opúšťali čoraz hlasnejšie vzdychy zmiešané s nadávkami a Louis cítil, že jeho vyvrcholenie sa rýchlo blíži. Preto sa rozhodol pre riskantný krok. Musel Harryho umlčať. Nemohol si dovoliť riskovať odhalenie.

Harry si Louisovu starostlivosť užíval plnými dúškami a cítil ako v siedmom nebi. Ako sopka tesne pred erupciou lávy. Dýchalo sa mu čoraz ťažšie a myslel si, že viac už neznesie a exploduje na milión čiastočiek. Bolo to úžasné... So zavretými očami tak intenzívne.

„Pozri sa na mňa,“ ozval sa túžbou zastretý hlas. Otvoril oči a zelená sa stretla s modrou. Už len to spôsobilo, že takmer vyvrcholil. Odrazu ústa nahradila ruka. Harryho vzrušenie dosiahlo maximum, celý sa triasol v očakávaní, no stále tomu niečo chýbalo. Niečo, čo by ho dostalo cez okraj.

„Nezľakni sa,“ šepol Louis a ďalej sa venoval Harryho penisu. Kým omámený kučeravec stačil pochopiť zmysel jeho slov, jeho ústa i nos prekryla sprievodcova dlaň. V panike vytreštil oči, a začal sebou mykať, ale keď videl, že sa Louis usmieva, pochopil, že mu nechce ublížiť. V hlave mu hučalo, strácal pevnú pôdu pod nohami a cítil sa ako v nejakom sne. Vedel, že už to príde...

Louis ešte párkrát zapumpoval a Harryho zachvátil ten najsilnejší orgazmus aký kedy zažil. Keď sa mohol voľne nadýchnuť, mal zvláštny pocit, akoby z neho opadlo všetko vzrušenie a to čaro okamihu práve zmizlo. Prísunom kyslíka do pľúc všetko to krásne stratilo svoje kúzlo.

Keď sa brunet prebral z omámenia a opäť dokázal rozumne myslieť, vedel, že týmto činom urobil veľkú chybu. O to ťažšie to bude preňho po návrate do Londýna. Napriek všetkému však neľutoval. Pohľad na Harryho stál za to.

„To bolo úžasné, ďakujem,“ vydýchol Harry, keď popadol dych a bol schopný slova. „Raz ti to oplatím,“ zamrmlal a o malú chvíľu už spokojne odfukoval.

„To bolo, ale už sa to nesmie viackrát zopakovať,“ vzdychol si Louis, poutieral Harryho a utekal pod studenú sprchu.