Blog padlého anjela

„Au, to bolí,“ syčal Harry, keď mu večer, po návrate z prehliadok, Louis ošetroval rozbitú peru.

„Môžeš si za to sám. Nemal si sa hrať na hrdinu a provokovať Zayna,“ vzdychol brunet, zatiaľ čo navlhčenou handričkou jemne prechádzal po chlapcovej pere, v snahe zmierniť opuch.

„Ja viem, ale už ma vážne nasral...“

„Harry,“ varovne zavrčal sprievodca a nechtiac trošku silnejšie pritlačil.

„Aúúú... Č-čo je?“ zmätene žmurkal Harry, kým mu to nedošlo. „Och, áno, prepáč, už si dám pozor...“

„Ale aj tak si dopadol ešte celkom dobre. Mohol si skončiť oveľa horšie. No i tak nerozumiem, čo to do teba vošlo,“ naoko sa hneval Louis, ale v duchu bol rád, že sa Harrymu konečne podarilo vzoprieť sa Zaynovi. Nevybral si na to síce najvhodnejší spôsob, ale niekto už musel tomu idiotovi ukázať čo mu patrí. A bol hrdý na to, že to bol Harry. Že to dokázal.

„No to neviem ani ja... Prišlo to samo,“ mykol Harry plecom a ďalej sa už k tomu nechcel vracať.

Hoci ho tá prekliata pera štípala, a ani ľad veľmi nepomáhal, bol rád, že sa oňho Louis postaral. Mohol sa naňho vykašľať, tak ako by to urobil ktokoľvek iný, mohol mu vynadať a odmietnuť sa oňho postarať, ale on namiesto toho cestou z prehliadky odbehol do lekárne, aby mu to mohol na izbe ošetriť. Kúpil akúsi dezinfekčnú vodičku, ktorá neskutočne štípala a mastičku. Harry mu bol vďačný, hoci to znamenalo istú dávku bolesti navyše. V konečnom dôsledku, ako povedal Louis, môže si za to sám. No i tak to ani s odstupom času neľutuje.

Louisove dotyky boli i napriek spôsobovanej bolesti príjemné a Harry si ich užíval. Keď ho Louis pohladil po pere bruškom prsta, a pomaly ním prechádzal až ku kútiku, Harry sa musel držať aby nezavzdychal z toľkej slasti, čo prúdila jeho telom.

No brunet bol na tom podobne. Chlapcove pery ho vábili a priam vyzývali po dotyku a bozkoch. A tá rozbitá, zranená pera vyslovene kričala aby sa jej dotkol a venoval aspoň jeden, jediný uzdravujúci bozk. Nie, Louis, nesmieš myslieť na takéto veci, okríkol sa v duchu a snažil sa upokojiť. Keby Harry vedel ako túži pobozkať jeho pery, asi by sa netváril tak blažene provokujúco.

„Teraz ti na to dám trocha masti, nech sa ti to rýchlejšie zahojí,“ vytrhol Harryho z tranzu Louisov hlas.

Nie. Masť nie je to čo chcem. Chcem jeho pery.

„Počkaj,“ natiahol Harry ruku a bruneta zadržal. Hľadeli si vzájomne do očí a bolo len otázkou času kto podľahne ako prvý. A i tento raz bol Harry ten aktívnejší. Louis sa nestihol ani spamätať a už bol vtiahnutý do bozku.

Hoci to bol opatrný bozk, jemné otieranie pery o peru, žiadna extra vášeň, napriek tomu sa zvrhol v niečo viac. To, že sa Louis hneď neodtiahol, dodalo Harrymu odvahu a odvážil sa pokročiť ešte ďalej. Zašiel Louisovi rukami pod tričko a začal mapovať jeho horúcu pokožku. Akurát blúdil rukami po jeho hrudi a pomaly sa dostával k jeho bradavkám, keď sa stalo niečo, čo absolútne nečakal.

„Nie,“ zamrmlal brunet z posledných síl, kým bol ešte pri zmysloch a odtiahol sa, čím úplne pokazil a zlomil ten čarovný okamih. Nikdy netrpel viac ako teraz. Tak veľmi chcel pokračovať, po ničom inom netúžil viac, no nemohol... Musel sa stiahnuť a vychladnúť. Prekliata dohoda...

„Čo sa deje?“ nechápavo zažmurkal Harry a v očiach sa mu leskla slza. On ho odmietol... Nemá oňho záujem... Len to celý čas predstieral...

„Harry, ja... Nemôžem... Nie je to správne. Si môj klient a ja...“

„Tak o to tu celý čas ide? Prestaň sa už konečne vyhovárať na klienta a rovno povedz, že mám ísť do riti!“ reval Harry a nazúrený vstal.

„Č-čo? Harry, ty tomu nero...“

„Ale rozumiem! Zayn mal pravdu, som nula a nikto so zdravým rozumom ma nemôže chcieť. A ja blbec som myslel, že ty... ty môžeš byť výnimka,“ hovoril cez slzy v očiach a plánoval opustiť izbu, keď ho odrazu Louis hrubo zdrapil za ruku.

„Počkaj Harry, nechaj si to vysvetliť.“

„Tu nie je čo vysvetľovať,“ vymanil sa z Louisovho zovretia.

„Harry, prosím.“

„Tak počúvam,“ zahundral kučeravec a prekrížil si ruky na prsiach.

„Nejde o to, že by som ťa nechcel, práve naopak... Si veľmi atraktívny mladý muž a ja ťa mám vážne viac ako rád, ale...Nemôžem. Mám svoje zásady, že s klientmi si už nič nezačínam... Navyše, nie si ešte plnoletý a poznáme sa veľmi krátko. Takže pochop, že jednoducho nemôžem... A čo sa týka Zayna... Never mu ani slovo. Je to idiot.“

Ak Harry doteraz plakal a zúril, teraz stál s pusou otvorenou dokorán a slzy mu stekali po lícach. Nepriznal práve Louis, že by s ním rád niečo mal? Možno ešte nie je všetko celkom stratené a oni dvaja majú šancu byť spolu.

„A... A keby som nebol tvoj klient?

„Keby si nebol môj klient, nikdy by sme sa nepoznali,“ smutne skonštatoval brunet. Vedel, ako to Harry myslel, ale nemohol mu na ňu odpovedať pravdivo. Vedel, že priamej odpovedi na jeho otázku sa nevyhne, ale potreboval získať čas, aby si mohol premyslieť nejakú diplomatickú odpoveď.

„Vieš ako som to myslel,“ zamračil sa kučeravec. Jeho dobrá nálada bola razom preč. Prečo má pocit, že Louis nie je k nemu celkom úprimný? „Keď už nebudem tvoj klient, dáš tomu šancu?“

A je to tu. Čo mu má povedať? Že napriek tomu, že po ňom neskutočne túži, sa snaží od neho držať ďalej, lebo má strach, že mu skôr či neskôr ublíži? Že sa bojí, že sa Harry dozvie o ňom veci, ktoré by ho mohli zraniť a pochovať jeho znovunadobudnuté sebavedomie?

„Neviem... Dajme tomu čas.“

No teraz si tomu dal ty, Tommo... Hnusný alibista.

Harry si chvíľu Louisa skúmavo premeriaval pohľadom, akoby čakal, že mu k tomu ešte niečo povie, no po chvíli rezignoval. Bolo vidno, že premýšľa, a Louis sa desil toho, čo chlapec vypustí.

„Dobre,“ na kučeravcovej tvári sa zjavil jemný úsmev. „Uvidíme po návrate do Londýna,“ zamrmlal si skôr sám pre seba a odišiel sa prezliecť do čistého trička, zanechajúc Louisa sklamaného a frustrovaného.

Neskôr, keď už ležal v posteli, si Harry uvedomil jednu vec. Louis mal pravdu. Rozhodne to bol zaujímavý deň. Letel do vesmíru, videl edinburské múzeum, katedrálu svätého Júliusa, žaláre a pobil sa so Zaynom. A ako zlatý klinec programu pobozkal Louisa a dozvedel sa to, čo potreboval vedieť. Louis má oňho záujem. Jednoznačne to bol úspešný deň...