Sprievodca - 14. kapitola
„Mňam, tá je výborná,“ rozplýval sa Harry nad pizzou Diabolic. Hoci mal pocit, že mu spáli vnútornosti, musel uznať, že lepšiu pizzu ešte nejedol.
„Dúfal som, že ti bude chutiť,“ usmial sa Louis a nevdojak si uvedomil, že majú toho s Harrym spoločného viac ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. „Aj ja ju mám veľmi rád. Škoda len, že konkrétne táto je miestna špecialita, ale aj v Londýne som našiel zopár pizzerii, kde robia takmer rovnako dobrú pikantnú pizzu.“
„Hm... Mne je to fuk, ja aj tak von nechodím,“ zamumlal zahanbene Harry.
„Prosím?“ Brunet naňho hľadel neveriacky, s otázkou v očiach.
„No, áno,“ ošil sa chlapec po chvíli. „Nemám s kým chodiť. Nemám žiadnych kamarátov... Zayn všetkých proti mne poštval. A mama... Mama nemá čas. Je od rána do večera v práci, aby sme mohli ako-tak vyžiť... Sestra totiž študuje na univerzite a to ide do peňazí,“ rozprával Harry, šokovaný tým, ako ľahko sa cudziemu človeku zveruje so svojim nanič životom. Najradšej by sa bol vyfackal. Pochyboval totiž, že by ho to mohlo zaujímať.
„Harry, ja... Ja nemám slov... Je mi to veľmi ľúto,“ hlesol Louis. Vyzeral byť úprimne šokovaný a Harry začínal nadobúdať dojem, že sprievodcu skutočne zaujíma a naozaj mu na ňom záleží.
Brunetovi bola táto debata nepríjemná. Nie kvôli tomu, že by mu bol Harryho osud ľahostajný a nezáležalo mu na ňom, práve naopak. Videl, že sa mu o tom nerozpráva ľahko, no napriek tomu sa mu zveril. Má jeho dôveru. To pomyslenie ho hrialo pri srdci spolu s neuveriteľnou túžbou nejako Harrymu pomôcť. Ale ako? Harryho problém je v tom, že nemá kamarátov. V tej chvíli dostal nápad. Zajtra sa musí porozprávať s Marcom.
Aby priviedol kučeravca na iné myšlienky, odviedol jeho pozornosť na inú tému.
„Harry? Čo hovoríš na dnešné výlety? Páčili sa ti aspoň trochu?“ Hoci znela jeho otázka sebavedome, trochu sa bál chlapcovej odpovede. Vedel, že je náročný, čo sa týka výletov a prehliadok a preto bol prekvapený tým, čo sa v nasledujúcich minútach dozvedel.
„Že či! Bolo to úžasné! Najviac sa mi páčili tie legendy o hrade i to, ako si hovoril o reštaurovaní tej budovy v Gladstone´s Land a tých nájdených maľbách. Škoda, že sme sa nedostali dnu, celkom ma to zaujímalo. Tie domčeky musia byť naozaj super.“
„Ty si počúval môj výklad?“ Louis ostal vážne prekvapený. Čo sa s tým Harrym deje? Ešte pred pár dňami sa pri prehliadke nudil. Dnes je to jeden šok za druhým.
„A prečo by som nemal?“ vyprskol Harry trošku dotknuto.
„Prepáč, nemyslel som to tak. Len som mal pocit, že na hrade si ma vôbec nevnímal.“
„Tak to si mal naozaj len pocit... Dejiny ma celkom bavia.“ No dobre, možno to nebolo také nevinné, keď celý výklad hypnotizoval sprievodcu pohľadom.
„Ale... v People´s story si tvrdil niečo iné. Mám ťa citovať?“ Louis už vážne ničomu nerozumel.
„Ty si to pamätáš?“ Teraz bol pre zmenu šokovaný Harry. Louis ho každým dňom prekvapoval viac a viac. Najprv si ho ubytuje na izbe a tvári sa, akoby bývať s gayom bolo normálne, potom zistí, že je aj on homosexuál a Harry sa mu páči, no a teraz toto....
„No bodaj by nie, keď si vtedy takmer urazil moje sprievodcovské ego.“ Pri tej spomienke sa musel Harry nahlas zasmiať. Louis sa vtedy takmer urazil, keď mu povedal, že ho také prehliadky nebavia.
„Lou,“ lapal kučeravec dych. „Len som tým myslel, že nemám rád hromadné a preplnené prehliadky, či akcie typu rýchlo si to pozrite a postupujeme ďalej. Inak nemám proti múzeám a galériám vôbec nič. Umenie ma vcelku zaujíma a fascinuje.“
Louisovi Tomlinsonovi v tej chvíli padol zo srdca obrovský balvan.
***
„Marc?“ oslovil sprievodca šoféra na druhý deň ráno pri autobuse, keď sa začali dnu trúsiť prví študenti, pripravení na posledný deň povinných prehliadok.
„Hm?“ ozval sa opýtaný, zatiaľ čo si od Louisa zapaľoval cigaretu.
„Kde býva teraz Alex? Je u teba v Londýne?“ zaujímal sa brunet, vyfukujúc dym a zároveň sa usmial na Harryho, ktorý práve nastupoval do autobusu.
„Nie, ešte žije s Donnou. Ale na jeseň sa definitívne sťahuje ku mne, keď nastúpi na univerzitu. Keby som u nich teraz nebol varený-pečený, asi už býva dávno u mňa. Prečo sa pýtaš?“
„Rád by som s ním zoznámil Harryho. Včera som zistil, že nemá žiadnych kamarátov. A ak je teraz v meste, ako hovoríš, to by bolo úplne geniálne.“
„Myslíš, že je to dobrý nápad? Vieš aký je Alex...“
„Viem, ale za pokus to stojí. Dôležité je, že Alex nie je homofób, to je momentálne základ úspechu. Ostatné bude záležať už len na nich dvoch. Ale myslím, že by si mohli rozumieť.“
„A čo ak po ňom Harry vyštartuje?“
„Nemyslím si,“ usmial sa Louis pri spomienke na udalosti posledných dvoch dní.
„Ako si môžeš byť taký istý?“ zadíval sa Marc na bruneta a zahasil cigaretu.
„Stopercentnú istotu nemám, ale... v tomto prípade som o tom presvedčený.“ Och, Marc, keby si ty vedel, čo viem ja, pomyslel si Louis s úsmevom.
„No keď myslíš,“ mrkol Marc. „Číslo naňho máš, tak mu zavolaj. Aj tak sa vraj doma nudí. A teraz, ak sme všetci, môžeme vyraziť.“
***
„Prajem vám všetkým dobré ráno,“ ozval sa o niekoľko minút v mikrofóne sprievodcov zvučný hlas. „A zároveň vás vítam na dnešnej prehliadke, ktorá je poslednou z kategórie povinných. Ak sa v priebehu dnešného dňa nenájde dostatočný počet záujemcov, zajtrajší výlet na Stirlingský hrad a jazero Loch Lomond sa zruší. V piatok už máte doobeda individuálny program a v popoludňajších hodinách je naplánovaný návrat do Londýna. Ale o tom neskôr... Dnešný program je venovaný histórii a umeniu a ja verím, že dnešný deň bude pre vás zaujímavý a užijete si ho.“
Louis sa na chvíľu sa odmlčal a jedným očkom strelil po Harrym, ktorý sa šťastne usmieval. Po včerajšku sa mu vážne uľavilo a už nemal žiadne pochybnosti ohľadom Harryho reakcie na zameranie prehliadok. Obavy, že by to Harryho nudilo, sa rozplynuli. Keď sa jeho pohľad stretol s Harryho zelenými očami, usmial sa a pokračoval.
„Ako prvé máme na programe Our dynamic Earth. Možno ste už o tomto projekte počuli, možno sa s niečím podobným stretnete prvý raz. Our dynamic Earth je atrakcia, ktorá vás vezme na cestu časom, a na vlastnej koži objavíte históriu Zeme. Táto jedinečná skúsenosť začína Veľkým treskom a pokračuje ďalšími štádiami vývoja našej planéty. Zažijete pocit bytia v aktívnej sopke, chlad severného pólu či lietanie po celej planéte, než narazíte a núdzovo pristanete v tropickom dažďovom pralese. Ocitnete sa tvárou v tvár dinosaurom, poletíte cez prehistorické Škótsko, zažijete dobu ľadovú a dozviete sa o zmene klímy a populačnom raste. Toto je však len zlomok toho, čo tu môžete zažiť. Viac informácii o sekciách i o tom, čo Our Dynamic Earth ponúka, vás poskytnem priamo na mieste, prípadne ich nájdete v informačnej brožúrke, ktorá je k dispozícii pri vstupe.“
***
Harry si práve zvedavo obzeral vystavený simulátor vesmírnej lode a premýšľal o tom, že by si to rád vyskúšal, keď sa mu okolo pása obmotali dve cudzie paže a jeho citlivý nos zachytil známu drevito-citrusovú vôňu.
„Nechcel by si sa povoziť a ocitnúť sa až na kraji vesmíru?“ zašepkal mu do ucha zamatový hlas.
Harrymu zažiarili oči. „To by si pre mňa urobil?“ Vzápätí však očervenel, keď mu došiel dvojzmysel Louisovej otázky.
„O tom nepochybuj, ale myslel som tú loď, samozrejme,“ neodpustil si brunet menšie rýpnutie. Sám nerozumel tomu, čo to doňho vošlo, ale mal neskutočnú chuť Harryho provokovať. Možno by taká menšia pomsta za včerajšok nebola zlá. Ale nebude radšej pokúšať osud, ešte by sa to mohlo zvrhnúť neželaným smerom. A on si už nemôže dovoliť žiadne zakopnutie. Ešte jeden prusér, Tomlinson, a bez milosti letíte! zneli mu v hlave šéfkine slová, ktoré ho nútili držať sa ďalej.
„J-jasné...“ zamrmlal Harry a celý nadšený sa rozbehol na schodíky vedúce do vesmírnej lode.
O malú chvíľu už obaja sedeli dnu, pripútaní a pripravení na svoj vesmírny let, a Harryho sa s hlukom signalizujúcim štart začínala zmocňovať panika. Hoci vedel, že to všetko je len simulácia, že sa z múzea nepohnú ani len o meter, na displeji v kabínke videl, ako postupne naberajú rýchlosť a desila ho predstava, že sa o chvíľu bude cítiť ako na kolotoči.
Takéto niečo zažíval prvýkrát v živote. Vždy mal strach z výšok a z rýchlych vecí, na horskú dráhu či čertove koleso by si nesadol ani za svet, ale mohol odmietnuť takúto jedinečnú príležitosť?
„Je ti zle, Harry?“ starostlivo sa ho opýtal Louis, keď si všimol jeho zrýchlený dych a kvapky potu na čele.
„N-nie, len je to trochu nepríjemné,“ hlesol, no keď sa na displeji začali zjavovať planéty a iné vesmírne telesá, od prekvapenia zabudol zavrieť ústa. Vidieť vesmír na vlastné oči, to bolo niečo! Úplne fascinovaný tým, čo videl, zabudol na to, kde je a všetky nepríjemné pocity išli bokom. V tej chvíli tam bol iba on a vesmír.
No ako to už u Harryho býva, nič príjemné netrvá dlho a akonáhle sa ich vesmírne dobrodružstvo blížilo ku koncu a z displeja zmizlo všetko krásne, čo Harryho držalo v povznesenom stave, uvedomil si tú nepríjemnú skutočnosť, že práve začali klesať. A jeho žalúdok robil jedno salto za druhým.
„L-Louis,“ šepol a cítil, ako sa ho zmocňuje závrať. V záchvate prichádzajúcej paniky chytil brunetovu ruku a pevne zavrel oči.
Sprievodca ostal mierne prekvapený, no usmieval sa. Aby vzbudil v Harrym pocit bezpečia, preplietol si s ním prsty a naklonil sa k nemu bližšie.
„Šššš, upokoj sa, je to len simulácia, nedeje sa to naozaj. Si v bezpečí, Harry,“ šepkal mu upokojujúcim hlasom, zatiaľ čo to všade navôkol hučalo, a palcom mu kreslil po ruke malé upokojujúce kruhy. A naozaj, Harry sa po chvíli upokojil, dýchal normálne, ba dokonca sa usmieval, hoci so stále zavretými očami.
„Ďakujem,“ široko sa usmial na mladého sprievodcu, keď ruka v ruke zostupovali po schodíkoch dolu z lode. Bol šťastný. Konečne prekonal svoj strach a mohol pokojne prehlásiť, že bol vo vesmíre. Čo na tom, že to nebolo naozaj, však?