Blog padlého anjela

„Pobozkaj ma, prosím,“ vydýchol Harry šeptom a mal pocit, že o chvíľu vybuchne. Zhorí. Brunetove šokom rozšírené oči ho však rýchlo schladili a uvedomil si, akú blbosť vypustil z pusy. Prudko sa odtiahol, očervenel, a s pohľadom upretým do zeme sa snažil vysúkať nejaké ospravedlnenie.

„P-prepáč, j-ja...to som nemal. Z-zabudni na...“ koktal, no jeho zmätené bľabotanie bolo prerušené palcom na jeho perách.

„Šššš, to je dobré,“ pošepkal Louis a pohladil chlapca po tvári. Nedokázal si pomôcť, aj on prahol po dotyku. Bol ako omámený. Po tej jednoduchej a úprimnej prosbe takmer zabudol ako sa dýcha. Harryho slová na neho mali účinok afrodiziaka. A opäť ho, ako už po niekoľkýkrát v Harryho prítomnosti, zradilo vlastné telo. Rokmi budované ovládanie bolo v háji.

Ani nevieš ako rád by som to urobil... Louis fascinovane hľadel na zelenookého chlapca, ktorý teraz musel byť červený až na zadku a jeho smaragdy vydesene hľadeli do Louisových studničiek.

Bojoval sám so sebou. Tak rád by Harryho zovrel v náručí a bozkával, až kým by im obom nedošiel dych. Ale mal svoje zásady a Harry je jeho klient. Ale jeden bozk... Jeden bozk ho nezabije, však?

Pomaly sa približoval k Harrymu, stále mu uprene hľadiac do očí. Keď boli ich tváre tak blízko, že sa dotýkali nosmi, pošteklil ho Harryho horúci dych. Vnímal, ako chlapcovi splašene bije srdce, jeho zrýchlený dych i rozšírené zreničky. Pohltilo ho vzrušenie a jeho telo zachvátili zimomriavky, keď si uvedomil, akú moc nad chlapcom má.

„Veľmi rád,“ zašepkal a dotkol sa svojimi perami tých Harryho. Spočiatku iba tak jemne, aby ho nevydesil, no keď sa Harry nijako nebránil, rozhodol sa bozk prehĺbiť. Harrymu takmer vypadli oči z jamôk, keď mu Louis jemne olizol spodnú peru. Tlmene vzdychol, čo brunet využil a pokúsil sa mu dostať jazykom do úst. Vedel, že sa pohybuje na tenkom ľade, ale skúšal, kam je Harry ochotný zájsť, pokiaľ mu dovolí ísť. Vedel, že bude neskôr toto zlyhanie sebaovládania ľutovať, ale teraz cítil, že robí správnu vec. Musí dať Harrymu pocítiť, že i on môže byť žiaduci. Netušil, či má Harry v tomto smere už nejaké skúsenosti, alebo je toto jeho prvý bozk, preto ho nechcel vydesiť, no zároveň mu chcel dopriať nezabudnuteľný zážitok. Nikam sa neponáhľal, trpezlivo čakal na odpoveď. Keď Harry pochopil o čo sa Louis snaží, vytreštil oči, no po chvíli váhania spolupracoval. V momente, ako sa ich jazyky dotkli prvýkrát, v tele mu vybuchol ohňostroj a v bruchu poletovalo snáď milión motýlikov. Pevne mladého sprievodcu objal, zatvoril oči a nechal sa unášať na vlnách rozkoše. Užíval si ten čarovný moment a vypustil z hlavy všetky pochybnosti. Bol tu teraz len on a Louis. A ich jazyky, bojujúce o nadvládu.

Vôbec si neuvedomoval, že je každým bozkom viac vzrušený. Až bolestivé napätie v rozkroku vrátilo Harryho do reality. Keď si uvedomil, čo sa práve stalo, zdesene sa odtiahol a chcel ujsť. No Louisa jeho reakcia zastihla pripraveného a tak ho i naďalej pevne držal.

Harry, stále v objatí, vydesene hľadel do tváre muža pred sebou a ničomu nerozumel. V sprievodcových očiach nebola ani stopa hnevu či znechutenia, práve naopak. Celý žiaril a na tvári sa mu usadil spokojný úsmev. Jemne sa odtiahol a pohľad mu zablúdil do mužovho lona. Neveriacky vytreštil oči, zírajúc na jeho rozkrok.

Louis potichu zahrešil. Jeho prosby, aby si Harry nevšimol jeho erekciu, ostali nevypočuté.

„T-ty si... g-gay?“ šokovane vydýchol kučeravec, keď ho ako blesk z jasného neba zasiahlo poznanie. Cítil, ako celý horí. To nie... To nemôže byť pravda...

Louis neodpovedá, iba trošku smutne prikývne.

„Už je to tak. A nemal si sa to dozvedieť.“

„P-prečo?“ sklamane šepne Harry. Určite som natoľko odpudzujúci, že by o mňa normálne ani nezavadil pohľadom, nieto si ma nasťahoval na izbu...

„Pretože...“ Louis váha. Povedať Harrymu pravdu? Nakoniec to riskne a staví na jednu kartu. Kartu úprimnosti.

„Videl som, ako na mňa zbožne hľadíš zakaždým, keď si myslíš, že sa nedívam. A ja,“ nadýchne sa a snaží sa znieť pokojne. „Ja sám som mal problém sa na teba nevrhnúť po tom, čo si sa mi priznal k svojej orientácii,“ priznal sa Louis bez okolkov a Harry neveril vlastným ušiam. On, on sa páči Louisovi? Tomu najdokonalejšiemu mužovi na tejto planéte? To nie je možné... „A tak som to chcel udržať v tajnosti a zbytočne nás oboch nepokúšať.“

Po tomto priznaní Harry neveriacky pozerá na mladého sprievodcu. Ak hovorí pravdu, to by znamenalo, že... Že ich pocity sú vzájomne...

„J-je to pravda?“ na tvári mladšieho sa usadil rumenec, ale i napriek tomu odhodlané hľadí do tváre staršieho muža.

„Áno, Harry, neveríš mi?“ v sprievodcovej tvári sa mihne záblesk sklamania.

„V-verím, len... Je to také nepravdepodobné, aby... aby som sa ja niekomu páčil,“ priznal kučeravec zahanbene. Jediný kto ho okrem Davida chcel, bol Zayn. A vtedy mu to postupne začalo dávať zmysel... Vytušil Zayn, že Louis kope za rovnaký tím a potreboval sa zbaviť potenciálneho soka? Alebo len strieľal naslepo, aby Louisa proti nemu poštval? A ako tak nad tým rozmýšľal, v sprievodcov prospech hovorilo aj jeho správanie voči nemu. Už od začiatku bol naňho milý, záležalo mu na ňom. Už nech je to ako chce, nejde sa tým zbytočne zaťažovať.

„Harry, si skvelý chlapec, never tomu, čo ti Malik a jemu podobní otĺkajú o hlavu. Nie je to pravda,“ usmial sa brunet na zelenookého chlapca, čím ho vytrhol zo zamyslenia, a vtisol mu pusu do vlasov.

„A teraz poďme na večeru, určite si už hladný.“

***

Po návrate z večere panovalo medzi sprievodcom a jeho klientom rozpačité ticho. Harry sa stále trochu hanbil kvôli tomu čo sa stalo (to bol aj dôvod prečo bol na večeri tichší ako zvyčajne a hľadel výlučne do svojho taniera) a Louis sa snažil získať späť svoje sebaovládanie. Nech sa tomu bránil akokoľvek, musel si priznať, že po tom bozku ho pohľad na Harryho privádzal do šialenstva. Musí niečo vymyslieť, inak sa tu do piatku zblázni.

Aby sa vyhol trápnej konfrontácii, zahĺbil sa Harry do knihy. No veľmi rýchlo zistil, že písmenká pospájané do slov, hoci bola kniha napísaná klasickou modernou angličtinou, mu absolútne nedávajú žiadny zmysel. A keď sa konečne ako-tak upokojil a začal vnímať dej, s hrôzou zistil, že na miesto hlavných protagonistov akosi prirodzene dosadzuje seba a Louisa.

Z pochmúrnych myšlienok ho vytrhlo zvonenie telefónu. Automaticky vystrelil na nohy a mieril ku dverám aby si Louis vybavil telefonát v súkromí, keď ho zastavil brunetov hlas.

„Ostaň. Je to len kamarát nebude to na dlho,“ usmial sa a Harry sa poslušne vrátil späť na posteľ.

„Áno, Ni?“ Harry sa musel uchechtnúť, keď videl ako Louis pretočil očami a celý čas trvania hovoru sa tváril ako zbitý pes. „Nie, Ni, nemôžem, nie som v meste. Kde? V Edinburghu... No áno, dobre počuješ.. Vidím, že si ešte nebol doma,“ rehotal sa Louis a Harryho brunetov smiech privádzal do šialenstva. „V piatok večer, tak buď doma... Jasné, aj tebe. Čau.“ Louis zrušil hovor a vyčerpane sa zvalil na posteľ. „Mňa z neho porazí, nedá pokoj ani tu.“

„A kto to vlastne bol?“ opýtal sa zvedavo Harry.

„Môj otravný spolubývajúci. Skvelý kamarát, ale rozhodnutie zdieľať s ním jeden byt bola zrejme chyba. Napriek tomu to s ním ťahám už štvrtý rok. Chýbal by mi s tými neznesiteľnými vlastnosťami,“ mykol brunet plecom.

„Páni,“ vydýchol Harry. To sa musia mať fakt radi... Ktovie, či medzi nimi nie je aj niečo viac. Pochyboval, že by muž ako Louis bol sám, bez partnera.

No bola tu ešte jedna vec, ktorá mu nedala pokoj. Bál sa, že keď sa na to Louisa opýta, odbije ho s tým, že to nie je jeho vec, že mu do toho nič nie je, ale musel to skúsiť.

„Louis? Môžem sa ťa niečo opýtať?“ ozval sa po chvíli ticha, keď si bol istý svojím rozhodnutím.

„Hmm?“ zamrmlal Louis z postele.

„Čo vlastne predtým s tebou chcela šéfka?“ odvážil sa vysloviť otázku ktorá ho trápila už nejakú tú hodinku. Vyzváňajúci telefón pred chvíľou mu pripomenul, prečo vlastne opustil izbu. Nebyť toho telefonátu a následného incidentu so Zaynom, nebolo by ani Louisove utešovanie a ich prvý bozk. Ešte stále cíti tie mäkké pery na tých svojich. Snáď ten bozk nebol posledný...

Louis si sadol a spýtavo sa pozrel na chlapca na vedľajšej posteli.

„Nie je to nič, čo by teba muselo trápiť,” odvetil s úsmevom, no Harry na jeho tvári zaregistroval jemný záblesk zamračenia a bolo mu jasné, koľká bije.

„Ja som to vedel,“ vzlykol. Všetko predchádzajúce šťastie bolo razom preč. „Prečo mi nepovieš pravdu?”

„Hej, kamoš, čo sa deje?“ Louisa prekvapila Harryho náhla zmena správania. Asi bol fakt naivný, keď si myslel, že ho zelenoočko neprekukne. „Akú pravdu?“

„J-ja... Volala ti kvôli mne, však? Máš kvôli mne problémy.”

Louis vedel, že už nemá zmysel zapierať. Harry je inteligentný chlapec, rýchlo si spojí dve a dve dohromady.

„To je pravda,” pripustil. „Ale ako hovorím, nie je to nič, kvôli čomu by si sa musel trápiť ty. Tak si tým nezaťažuj hlavičku.”

„Ale to sa nedá!“ frustrovane vykríkol Harry. „Keď ja som ten, čo ti tie problémy spôsobuje. Vyhodia ťa len kvôli mne...“

„Harry,” vzdychol si Louis. „Už som ti povedal, že ty za nič nemôžeš. Tak si to už konečne zapíš za uši. Mal som sa ovládať. Keby som to dokázal a zahryzol si do jazyka, alebo sa nečinne prizeral tomu, čo sa okolo teba deje, nepoštval by som si proti sebe ani Malika, ani Donnovenovú. Predpokladám, že to ona volala do agentúry a sťažovala sa na moje nevhodné správanie. No a áno, je tu ešte tá záležitosť s ubytovaním... Toto by mi ako jediné mohlo spôsobiť naozajstné ťažkosti, ale nie je to nič, s čím by som si nedokázal poradiť, Harry. Iba ak... Ak by sa náhodou prevalilo to, čo sa tu dnes stalo, tak si môžem rovno zbaliť svoje saky-paky.”

„P-prečo? Ako to myslíš? Ty sa za mňa hanbíš?” vyhŕkol ublížene Harry. A je to tu... Každému sa hnusí, všetci sa zaňho hanbia...

„Nieeee, ty trdlo. Ale si môj klient,” smutne sa usmial Louis, no keď sa Harry i naďalej tváril nechápavo a ublížene, pokračoval. „To je, ako keby si si ty začal niečo so svojim učiteľom. Chápeš?”

Dúfal, že Harrymu bude takéto vysvetlenie stačiť. Nemohol mu predsa povedať celú pravdu. Podľa Harryho jemného úsmevu pochopil, že jeho vysvetlenie bolo postačujúce. No to ešte netušil, že jeho slová si kučeravec vyloží po svojom.

„A ako je to teraz medzi nami?” opýtal sa znenazdajky Harry, ktorému v hlave rezonovali len slová začať si niečo. „Je teda medzi nami niečo?”

„Ja neviem,” vzdychol Louis. Chcel byť k Harrymu úprimný, no zároveň mu nechcel ublížiť. „To ukáže zrejme čas.“