Blog padlého anjela

„Veselé Vianoce!“ ozvalo sa chlapčenskou spálňou v chrabromilskej veži. Harry rozospato otvoril oči a videl, ako v dverách mizne chrbát posledného z jeho spolužiakov a potom už len počul dupot nôh utekajúcich dolu schodmi a nadšené výkriky zo spoločenskej miestnosti. Dnes sú Vianoce! s hrôzou si uvedomil. Jeho prvé Vianoce bez Rona a Hermiony, ktorí sa už po vojne do školy nevrátili. Nezazlieval im to, ale chýbali mu. Možno keby tu teraz boli, zabránili by mu v pomalom rúteniu sa do priepasti.

Včerajšie rozhodnutie sa už nedá vrátiť späť. Darčeky sú rozdané a ten jeho už je niekde v žalároch pri svojom adresátovi. Harryho zaliala červeň pri pomyslení na to, ako sa asi profesor elixírov zatvári pri rozbalení toho, čo mu Harry v pomätení mysle poslal. Vážne musel stratiť rozum, keď mu zišlo na um niečo také odvážne a tým, že mu to poslal, rozhodol o svojom osude.

Na raňajky sa vliekol ako na popravu. Už po príchode do Veľkej siene zistil, že jeho zbožné želanie, aby sa dnes Snape naraňajkoval v súkromí svojich komnát, ostalo nevypočuté.

Celý čas na sebe cítil jeho pohľad, akoby do jeho chrbta chcel prepáliť dieru. Priam ho vábil, aby sa pozrel jeho smerom. Ale Harry sa neodvážil. Hanbil sa ako pes. Bol presvedčený, že to so svojou odvahou tentoraz prehnal. Čo mu to napadlo, poslať Snapovi fotku, na ktorej pózuje len vo vianočnej čiapke na hlave? Kde vtedy podel zdravý rozum?

Už to viac nemohol vydržať. Hoci aj tento rok si dali škriatkovia s prípravou vianočných raňajok záležať a stoly sa prehýbali pod množstvom dobrôt od výmyslu sveta, Harry nedokázal do seba dostať ani sústo. Tanier s jablkovo-škoricovými lievancami, poliatymi javorovým sirupom a kvapkou vaječného likéru, v ktorých sa doteraz len nezmyselne babral, odložil stranou a v snahe čo najrýchlejšie sa odtiaľ vypariť, sa dal na útek.

„Ale, ale pán Potter, kam tak naponáhlo?“ ozval sa mu za chrbtom hlboký hlas, naháňajúci zimomriavky, pri ktorom stuhol a zachvátila ho panika.

„Vari len zbabelo neutekáte? Kam sa podela vaša odvaha? Nie ste zvedavý, ako sa mi páčil váš darček?“ Snape sa snažil znieť pokojne, pravdou však bolo, že mu to spôsobovalo menšie problémy, čo vycítil aj Harry a pripravoval sa na najhoršie.

„J-ja...P-pane, p-prepáčte... B-bola to chyba. J-ja... Ni-nikdy som nemal dopustiť, aby...“ koktal Harry, hľadiac do zeme a rozmýšľal, akú má šancu toto všetko prežiť.

„Mlčte, Potter!“ zvolal rázne Snape a Harry od strachu ani nedýchal.

„Pozrite sa na mňa,“ vyzval ho, keď po chvíli pokračoval.

Harryho srdce bilo ako o závod, keď sa odhodlal splniť rozkaz a uprel pohľad na staršieho muža. V momente, ako to urobil, zalapal po dychu a srdce mu takmer vypovedalo službu. Pohľad do hlbokých čiernych očí profesora elixírov ho už nejaký ten mesiac privádzal do šialenstva. Už len z pohľadu na toho muža tvrdol. Asi aj preto sa rozhodol pre ten zúfalý krok.

„Potter, musím povedať, že váš darček bol... originálny,  ale predovšetkým šokujúci. Netušil som, že by ste sa vy, chlapec-ktorý-porazil-Pána-zla-a-prežil, zaujímali o rovnaké pohlavie, keď o obdivovateľky po víťazstve nad Pánom zla núdzu rozhodne nemáte,“ s každým ďalším slovom sa Snape približoval k Harrymu stále bližšie. Harry Potter pri tých slovách takmer zabudol ako sa dýcha. Srdce mu išlo vyskočiť z hrude a myslel si, že vybuchne. Snapova blízkosť bola príliš veľkým pokušením. No profesorov postoj mu dával istú nádej, že si jeho správanie v posledných týždňoch predsa len vysvetľoval správne. Žeby sa mu ten darček nakoniec páčil?

Odrazu Snape nič netušiaceho Harryho tvrdo prirazil na najbližšiu stenu a obe ruky mu prišpendlil nad hlavu. Harry vykríkol, no keď vzápätí pocítil na tvári profesorov horúci dych, a jeho pery sa ocitli v zajatí dravého bozku, zalapal po dychu. To starší muž slizolinsky využil a jazykom prenikol hlboko do jeho úst. Harry len bezmocne vzdychol, lebo ruky mal stále uväznené nad hlavou a tak nemohol absolútne nič robiť, iba trpieť toto pomalé mučenie, ešte umocnené otieraním ich rozkrokov o seba. Harry mohol cítiť hrču ukrytú pod habitom staršieho kúzelníka. Pri pomyslení, že by on, Harry Potter mohol vzrušovať Severusa Snapa, mu jeho nohavice boli odrazu pritesné a bolestivé napätie v rozkroku začínalo byť neúnosné. Musí si uľaviť, inak sa zblázni...

„Teraz pôjdete so mnou, Potter, chcem vidieť svoj darček na vlastné oči a užiť si ho,“ šepkal mu zmyselne do ucha, zatiaľ čo mu voľnou rukou vkĺzol pod tričko a dráždil mu bradavky. „Musíme neodkladne vyriešiť problém, ktorý ste mi svojim darčekom spôsobili.“

„A-áno, pane,“ preglgol Harry a voľne dýchať bolo preňho odrazu nemožné. V bruchu mu poletovalo milión malých motýľov a mozog mal totálne zahmlený. Mal pocit, že musí snívať. Toto nemôže byť skutočné. Naozaj mu práve teraz Severus Snape navrhol, aby mali spolu sex? Svet sa asi zbláznil. Merlin, čo som to len vykonal?

Ako omámený poslušne cupkal za svojim profesorom, stratený vo svojich myšlienkach a pocitoch.

Keď sa za nimi zabuchli dvere Snapovho bytu, Harry bol bez varovania opäť tvrdo natisnutý na stenu a jeho pery sa ocitli v zajatí úst staršieho muža. Keď vzápätí pocítil na sebe aj jeho nedočkavé ruky, ktoré sa vydali na prieskum mladého tela a rozhodne pri tom nijako nezaháľali, myslel si, že viac už neznesie a exploduje na milión čiastočiek. Jazyk si razil cestičku v jeho ústach, ruky mapovali každý kúsok jeho pokožky. Ďakoval Merlinovi, že ho dnes napadlo ísť na raňajky len v muklovskom oblečení a nie v tom nepraktickom habite. Keď pocítil na tvári horúci dych druhého muža, hlasný vzdych opustil jeho ústa.  Jeho kamarát v nohaviciach zúfalo volal po pozornosti, ktorej sa mu stále nedostávalo. V snahe získať väčšie trenie a dať Snapovi najavo, čo jeho telo práve potrebuje, chytil staršieho muža za zadok a pritlačil ho na seba, pričom sa jemne zavrtel.

„Aký nedočkavý...“ zavrnel mu do ucha Snape, ktorému Harryho zúfalé gesto neuniklo, a rozhodol sa ho potrápiť ešte viac. Ako trest za to utrpenie, ktoré mu svojim darčekom spôsobil on.

„Vyzliecť,“ prikázal Snape túžbou zastretým hlasom. Harrymu vyschlo v hrdle a  naprázdno preglgol. Poslať Snapovi fotku bola jedna vec, ale vyzliecť sa pred ním?

„Stratili ste odvahu?“

„N-nie, pane, len... Len som si myslel, že sa nebudem musieť vyzliekať sám.“ Harry netušil, kde sa v ňom tie slová vzali, ani ako sa im podarilo opustiť jeho ústa, ale pohľad na Snapov zastretý pohľad a rozšírené zreničky mu hovoril, že lepšie začať nemohol.

„Odvážny,“ zamrmlal spokojne Snape a jediným mávnutím prútika zbavil Harryho nepotrebného oblečenia. Už sa nedokázal zdržiavať zdĺhavým vyzliekaním. To si vychutná inokedy.

Keď sa Harry náhle ocitol pred Snapom holý ako prst, tak ako ho Pán Boh stvoril, očervenel od hlavy po päty a sklopil pohľad. Vyzliecť sa pred cudzím fotografom síce tiež nebolo najľahšie, ale bol to človek, ktorého už v živote neuvidí. Zato Snape...

Vnímal zalapanie po dychu, súhlasné zamrmlanie a jediné, na čo dokázal myslieť bolo, ako sa teraz pozrie Snapovi do očí. Cítil, ako sa profesor k nemu blíži. Srdce mu splašene bilo a myseľ mu zaplavovali predstavy ako kľačí pred Snapom na kolenách. Oči držal pevne zavreté a ani nedýchal. Odrazu sa cudzie prsty dotkli jeho brady a zdvihli mu hlavu. Pri tom dotyku jeho telo zachvátili zimomriavky a jeho kamarát sa opäť začal prebúdzať k životu.

„Pozri sa na mňa,“ počul túžbou zastretý zamatový hlas. Otvoril oči a hľadel do tej najčernejšej čiernej akú si dokázal predstaviť. Celé telo sa mu chvelo, ale strach opadol v momente, keď si uvedomil, že sa Snape usmieva.

„Si krásny,“ zašepkal starší muž a hltal Harryho pohľadom. Harry, stále červený, si na svoje prekvapenie túto pozornosť užíval. 

„Na kolená. Najprv sa postaráš ty o mňa.“

Harrymu vytreštil oči. To myslí vážne? To mu ho má teraz vážne vyfajčiť? Snape pozná jeho tajné priania?  Po počiatočnom šoku sa však naširoko usmial a príkaz splnil. Hoci mal strach, pretože toto ešte nikdy nerobil, vedel, že to zvládne. Nemôže to byť predsa nič ťažké. Predstavil si, čo by bolo príjemné jemu a pustil sa do práce.

Vyzliekanie nohavíc bolo najhoršie. Triasli sa mu ruky, ako sa pokúšal rozopnúť gombík, ale keď sa mu to nakoniec podarilo, rozopnutie zipsu bola už malina. Keď nohavice profesora elixírov skončili na zemi, Harry zalapal po dychu. Snape bol naostro. Jeho pýcha, a že teda nebola malá, sa už týčila v pozore a priam prosila o pozornosť. Harry sa zhlboka nadýchol a vzal Snapov penis do úst. Jazykom jemne obkrúžil jeho špičku, čím si vyslúžil od muža hlasný ston. V duchu sa usmial a už sebavedomejšie oblizol celú dĺžku. Keď ho mal v ústach celý, Snape ho chytil za vlasy a proti nemu prirazil, čo spôsobilo, že sa Harry začal dusiť a tlačili sa mu slzy do očí, ale nedal na sebe nič znať a pokračoval. Hnala ho myšlienka, že ak toto zvládne, a Snape bude spokojný, bude to pre neho ten najkrajší vianočný darček. Aj keby to mala byť iba jednorázová záležitosť.

Harry poctivo sal a cmúľal, občas si pomáhajúc rukou, a Snape proti nemu neustále prirážal. Odrazu Harry cítil, ako stisk v jeho vlasoch zosilnil, aj prírazy boli brutálnejšie a Snape začal ťažko dýchať. Cítil, že jeho vrchol príde každou sekundou, o čom ho presviedčali aj mužove čoraz hlasnejšie stony.

„Harryyy!“ vykríkol muž o chvíľu a Harryho ústa zaplnila jemu doteraz neznáma tekutina. To, z čoho mal najväčšiu obavu, nakoniec nechutilo tak hrozne, ako si to predstavoval. Poctivo zlízal poslednú kvapôčku a odtiahol sa, stále kľačiac.

„Bol si úžasný,“ vzdychol Snape. „Toto bol ten najkrajší vianočný darček aký som kedy dostal. Ďakujem.“

Harry pohliadol profesorovi do očí a usmieval sa od ucha k uchu.

„Vstaň, Harry. Je síce pravda, že som ťa vždy túžil vidieť na kolenách, ale nikdy by mi nenapadlo, že to bude v takejto situácii.“

„Tak to sme dvaja,“ zasmial sa Harry a vykríkol, keď ho odrazu Snape vzal do náruče a odniesol ho do spálne.

„Teraz sa postarám ja o teba, aby si aj ty z tých Vianoc niečo mal.“